SNINAonline

Pánovi Štefanovi Čusovi, ktorý dlhé roky pôsobil ako tréner sninských volejbalistiek sme položili otázky o volejbale v Snine.

Snina bola pred niekoľkými rokmi medzi špičkou v slovenskom ženskom volejbale. Čo prinieslo tieto úspechy? Dobrí tréneri, hráčky alebo iný faktor?

Keďže som bol trénerom týchto generácií, odpoveď bude trocha obšírnejšia a pre niekoho možno aj subjektívnejšia. V každom prípade som v trénerskej činnosti stále presadzoval dokonalú spoluprácu tréner – hráčka – rodič – škola – výbor. Ak v tomto päťuholníku je vhodná symbióza a všetci zainteresovaní sa tomu oddajú celí, tak aj v týchto kočinách sa dajú vychovať hráčky, ktoré spĺňajú vysoké kritériá. Pravdou je, že z tejto generácie vyšli hráčky, ktoré reprezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta, boli majsterkami Slovenska, vyhlásené za najlepšie volejbalistky Slovenska (Homzová, Farkašová a Petrášová dlhé roky pôsobili v najlepších ligách sveta). Niekoľko ďalších bolo v kádri juniorskej reprezentácie Slovenska. A aj bez takýchto opôr Sninčanky dôstojne pôsobili dlhé roky v najvyššej súťaži a ostatní súperi nám mohli len závidieť zaplnenú športovú halu. Lenže tome predchádzal dlhodobý systematický výber a tréning s plnou podporou vtedajšieho výboru a dievčatá už čoskoro patrili medzi najlepšie žiacke družstvá na Slovensku a v dorasteneckom veku už bojovali na majstrovstvách Československa. Potom už bolo len otázkou času, kedy svoje kvality zúročia aj medzi dospelými. Takže najpodstatnejšie pri práci bolo, a podľa mňa aj je, koncepčná, odborná a zanietená práca. A ideálne je to naozaj vtedy, ak sú v klube ľudia, ktorí môžu mať síce aj iné názory, ale realizujú sa pre spoločnú vec a tou je volejbal.

Bolo by možné dostať sa opäť na špičkovú úroveň?

Najprv môj osobný názor – určite! Dokonca si osobne myslím, že je to ešte jednoduchšie, ako to bolo v spomínanom období. Jednak preto, že celková úroveň nášho športu poklesla a aj súčasná konkurencia je slabšia. Na druhej strane však výchova novej kvalitnej generácie v našom meste je o to náročnejšia, že takmer všetky nové adeptky nevedia o volejbale vôbec nič. Jednoducho vrcholné obdobie sninského ženského volejbalu sa malo zúročiť pre ďalšie generácie. Ale namiesto toho volejbal v Snine z viacerých dôvodov skončil a začiatočníčky doteraz nemajú žiaden vzor a idol, ktorý by ich motivoval ale aj priťahoval. Určite však aj v ideálnom prípade taký návrat medzi volejbalovú elitu Slovenska potrvá niekoľko rokov. A to nevieme, čo sa ešte v Snine udeje v najbližších dňoch a rokoch.

Čo by bolo potrebné spraviť aby Snina opäť patrila medzi slovenskú špičku?

To čo istí ľudia po úspešnom období so sninským volejbalom dokázali urobiť, už samozrejme nevrátime. V našom meste je potrebné urobiť novú koncepciu fungovania športu a určite aj jeho financovania. V iných mestách sú vybrané športy, ktoré tam majú tradíciu a pre občanov sú aj kultúrnym vyžitím. Aj Snina mala s týmto modelom skúsenosti a práve vtedy bol sninský šport úspešný aj vo veľkej konkurencii. Samozrejme, že ani ja nesúhlasím s tým, aby v malom meste boli dva kluby. Určite by bolo pre volejbal prospešnejšie, ak by sa ani hráčky ani financie netrieštili. Je to však pomerne zložitý problém. Volejbalový klub existoval vyše 40 rokov. Osobne som nevidel dôvod, aby sa klub zrušil. Ak chcel niekto volejbalu naozaj pomôcť, mohli sme v pohode pokračovať v činnosti v tradičnom klube. Samozrejme s novým nezávislým výborom a ľuďmi, ktorí spĺňajú viaceré kritétiá pre výchovu ďalších generácií. Realita však bola celkom iná a z viacerých dôvodov nebola možná dokonalá spolupráca. Aj preto bol obnovený volejbalový klub, ktorý by chcel prispieť svojou činnosťou k návratu Sniny na stratené pozície. Stále však platí, že najlepšie bude vtedy, ak všetky dievčatá budú trénovať spolu v jednom kolektíve a aj spolu reprezentovať naše mesto. Treba však záujem oboch zainteresovaných. Ďalšou potrebou je väčšia popularizácia volejbalu medzi mládežou a vytváranie ďalších ihrísk, kde by sa sninské deti mohli venovať tejto hre. Aj preto sa teraz dokončuje v areáli RO Rybníky nové ihrisko s anglickým trávnikom, ktoré po ukončení revitalizácie vytvorí tzv. volejbalový areál.

Začínate opäť trénovať mladé hráčky a hľadáte dievčatá, ktoré chcú hrať volejbal v Snine. Ako sa Vám darí? Je dosť mladých hráčok?

Stále som bol zástancom toho, nech si každý tréner skúsi prácu s mládežou. Nech pozná realitu dennodennej roboty, ktorú si nikto nevie uvedomiť, keď vidí po niekoľkých rokoch už hotovú hráčku. A hoci som si skúsil trénovanie pri všetkých generáciách, nemal som problém začať opäť s tými najmladšími. pôvodne som už ani nechcel v trénovaní pokračovať. Zažil som totiž v kariére hlavne po dosiahnutí úspechov veľmi veľa zloby a arogancie a tak som sa rozhodol. Keď som však za posledné roky videl, koľko talentovaných dievčat nemalo žiadnu možnosť skúsiť to s volejbalom a namiesto toho sa len tak prechádzali po meste, začal som s novou generáciou. Pôvodne bola reálna myšlienka spolupráce s iným klubom, len dohoda veľmi rýchlo padla a potom chýbala dôstojná komunikácia. Pozorovanie dievčat, výber a úvod tréningového procesu sa prvý rok realizoval bez zastrešenia v nejakom klube. MVK sa obnovil až po roku. Zvolili sme si päťčlenný výbor, celý z bývalých volejbalistov a trénerov volejbalového klubu. Celkovo v prvom roku dostalo možnosť zapojiť sa do prípravy 80 dievčat, z ktorých sa nakoniec vybralo 30 a tie pokračujú v príprave aj teraz. Aj keď volejbal patrí medzi najnáročnejšie športy, dievčatá to postupne zvládajú a ja verím, že spoločnými silami dosiahneme v Snine ciele, ktoré sme si predsavzali.

Aké máte plány s novým tímom? Aké sú ambície? Môžeme sa tešiť na vrcholové súťaže?

Na túto poslednú otázku som v podstate už odpovedal. Hlavným cieľom bolo dať všetkým dievčatám v mladom veku príležitosť zapojiť sa do volejbalového tréningového procesu tak, aby sa podľa možnosti nezabudlo na žiaden talent v našom meste. Moja predstava bola, že sa začne s ročníkmi 1998 – 99 a mladšími. Na tie sme sa zamerali a sú stále ešte vo veku prípravky. Keďže skúsiť to chceli aj staršie dievčatá, tak ročník 1997 napriek tomu, že sa volejbalu venujú len niečo vyše roka, prihlásime (ak SVF zorganizuje súťaž klubov mladších žiačok) do súťaže MIDIMAX. No a vrcholové súťaže? Najprv treba v Snine spojiť sily, pokračovať v kvalitnej práci s mládežou (hlavne robiť každú kategóriu) a keď chceme hrať najvyššiu súťaž dospelých s vlastnými odchovankyňami, tak to ešte potrvá. Jedine, že by sa našiel nejaký mecenáš a zvolil by cestu nákupov hotových hráčok. Ale to je skôr fikcia, aj tak by som stále presadzoval prácu s mládežou.

V roku 1993 vybojovali najvyššiu súťaž: Hore zľava asist. tr. Uchytilová, Gáborová, Pavlíková, Pčolová, Ontkovičová, Homzová, Petrášová a tréner Čus; dole zľava Potocká, Micenková, Stella Štofíková, Čorňaková, Dudičová a Kurcíková. zdroj: vksnina